História

 

Samotný vznik odborov sa datuje v druhej polovici 19.-teho storočia.

Vznikom a rozvojom priemyslu vznikla aj trieda robotníkov, ktorých sociálne a pracovné podmienky neboli ustanovené v žiadnych právnych predpisoch . Vytváralo to nespravodlivosť, ťažkosti a biedu pre veľké množstvo ľudí, pričom práca bola považovaná  za tovar. To boli hlavné dôvody vzniku odborov, ako ochrancov práv a sociálnych podmienok zamestnancov. Tieto dôvody viedli aj k vzniku Medzinárodnej organizácii práce (MOP), ktorá vznikla vo Philadelphii 10.5.1944.

Jej dohovory a odporúčania sa stali základom pre vznik a úpravy pracovnoprávnych predpisov väčšiny vyspelých štátov sveta.(vrátene SR).

Sama história ukázala, že všetky výdobytky pracujúcich boli dosiahnuté iba kolektívnym spôsobom. Sám jednotlivec nikdy nemohol uspieť v zápasoch o sociálne, zamestnanecké a občianske práva.

Postavenie odborov v súčasnom právnom systéme SR je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov. Jedným z rozhodujúcich je postavenie odborov a ich práva vo vyspelých demokratických spoločnostiach, najmä krajinách západnej Európy. Zo začlenenia SR medzi tieto krajiny automaticky vyplynulo aj preberanie právnych noriem a ratifikácia medzinárodných dohovorov a smerníc.

Pokiaľ ide o vnútroštátne právne normy SR, pre výkon odborových práv je to predovšetkým Ústava SR, ktorá priznáva každému občanovi slobodne sa združovať s inými, na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, ako aj ďalšie právne normy medzi, ktoré patria najmä:

 

  • Zákon o združovaní občanov.
  • Zákon o tripartite.
  • Zákonník práce.
  • Zákon o kolektívnom vyjednávaní.
  • Zákony a vyhlášky v oblasti BOZP.
  • Zákon o sociálnom poistení a ďalšie.

 

Členstvo v terajších odboroch sa viaže k príslušným odborovým zväzom pôsobiacich v rôznych odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry. V období pred rokom 1989 boli všetci odborári členmi Revolučného odborového hnutia (ROH). Po zrušení ROH začiatkom roka 1990 vznikli autonómne odborové zväzy a dovtedajší členovia ROH sa automaticky stali členmi týchto odborových zväzov bez prerušenia členstva.

Krátko po rozdelení federálneho štátu a vzniku samostatnej SR na začiatku roku 1993 sa rozdelili aj odbory. Rozdelili sa federálne odborové zväzy i spoločná ČSKOZ a vznikli samostatné slovenské odborové zväzy, ako i samostatná odborová centrála Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR).